Biblia

Tento Melchisedek, kráľ Šálemu, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel v ústrety Abrahámovi, keď sa Abrahám vracal z víťaznej bitky proti kráľom a požehnal ho.

A Abrahám mu zo všetkého dal desiatok. Jeho meno sa prekladá najprv ako Kráľ spravodlivosti, potom však aj Kráľ Šálemu, čo znamená Kráľ pokoja.

Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa; jeho dni nemajú začiatok a jeho život je bez konca. A tak podobný Božiemu Synovi ostáva navždy kňazom.

Dobre si všimnite, aký je veľký, keď mu aj patriarcha Abrahám dal desiatok z najlepšej koristi.

A tak aj tí, čo zo synov Léviho prijímajú kňazskú službu, majú príkaz prijímať od ľudí desiatky podľa zákona, totiž od vlastných bratov, i keď aj oni pochádzajú z Abrahámových bedier.

No ten, čo si z nich neodvodzuje svoj pôvod, prijal desiatok od Abraháma a požehnal toho, ktorý mal prisľúbenie.

Veď je nesporné, že väčší požehnáva menšieho.

Tu preberajú desiatky smrteľní ľudia, tam zasa ten, o ktorom máme svedectvo, že žije.

Ba dalo by sa povedať, že skrze Abraháma odovzdával desiatky aj Lévi, hoci sám desiatky dostával.

Veď bol ešte v bedrách otca, keď mu Melchisedek vyšiel v ústrety.

Keby sa teda dokonalosť dala dosiahnuť prostredníctvom levitského kňazstva, veď na jeho základe dostal ľud zákon, načo by bolo treba ustanoviť ešte iného kňaza na spôsob Melchisedeka a neostať pri kňazstve na spôsob Árona?

Veď ak sa mení kňazstvo, nevyhnutne sa musí zmeniť aj zákon.

A ten, o ktorom sa to hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nikto nekonal službu pri oltári.

Veď je zrejmé, že náš Pán pochádzal z Júdu a vo vzťahu k tomuto kmeňu Mojžiš nič nepovedal o kňazoch.

A je to ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz, podobný Melchisedekovi,

ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života.

Veď o ňom znie svedectvo: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka.

Tým sa ruší predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné.

Veď zákon nič nepriviedol k dokonalosti; uvedená bola iba lepšia nádej a skrze ňu sa blížime k Bohu.

A to sa nestalo bez prísahy. Tamtí sa totiž stali kňazmi bez prísahy.

Tento však s prísahou toho, čo mu povedal: Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky.

A preto sa Ježiš stal ručiteľom lepšej zmluvy.

Navyše levitských kňazov muselo byť mnoho, lebo smrť im bránila ostať nimi natrvalo.

No tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného.

Veď bolo aj potrebné, aby sme mali takého veľkňaza — svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesá,

ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom aj za hriechy ľudí. Veď on to vykonal raz navždy, keď obetoval samého seba.

Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabostiam, no slovo prísahy, ktorá odznela po zákone, ustanovuje Syna dokonalého naveky.